31. december 2015 Viktória Botošová Rôzne

Zaručene na vás doľahne nostalgia: 9 detských hier, ktoré ste sa kedysi v Nových Zámkoch hrávali možno aj vy

Dnes si už deti bez počítačových hier, herných konzol, či mobilov, život ani nevedia predstaviť. Tí skôr narodení takéto technické vymoženosti nepoznali, no napriek tomu sa nikdy nenudili.

Dnešná generácia detí vám, síce, bez problémov stiahne najnovšiu mobilnú aplikáciu, skákať gumu, či hrať na ulici vybíjanú, ju však, uvidíte ťažko. Hry, ktoré deťom za socializmu spríjemňovali voľné chvíle už dávno vyšli z módy, no tí skôr narodení na ne do dnes spomínajú s veľkou nostalgiou.

Schovávačka – humpasta

Nadčasová klasika. „Schovaní – neschovaní, idem!“ Pri týchto slovách sa zdvihol adrenalín každému dieťaťu na ulici. Je moja skrýša dosť dobrá? Nemal som predsa len pobehnúť trocha ďalej? Deti sa schovali a jeden hľadal ostatných. Inou verziou však bola humpasta. V podstate išlo o upgrade klasickej schovávačky, ale existovali tu špeciálne pravidlá. Podľa toho, čo vysvetlila Andrea, jedno dieťa počítalo na základni, ktorú si deti vopred vybrali pomaly do 10. Ostatní sa zatiaľ schovali a on ich išiel následne hľadať. Keď niekoho našiel tak musel utekať naspäť na základňu, dotknúť sa jej a zakričať humpasta + meno toho koho našiel. Keď nájdený jedinec dobehol na základňu skôr a bol rýchlejší, tak mohol dostať on hľadajúceho. Zaujímavosťou teda bolo, že ten kto hľadal musel súčasne dávať pozor, aby nikto z tých ostatných nemohol vybehnúť spoza rohu a „zhumpastovať“ jeho, inak by prehral a hľadal by kamarátov znovu.

Pešek

Určite ste ju hrali v škôlke či v škole. Zo skupiny detí sa určí Pešek a ostatné deti si kľaknú do kola a sklonia hlavy. Pešek obchádza kolo a deti spievajú: Ide Pešek okolo, nedívaj sa ne neho, kto sa naňho kukne, toho Pešek buchne. Na poslednú slabiku Pešek buchne najbližšie dieťa do chrbta, ono vstane a začne medzi nimi dvoma naháňačka dokola. Kto skôr zaujme uvoľnené miesto, zostáva s deťmi v kole a komu sa miesto neujde, bude nový Pešek.

Vybíjaná, prehadzovaná

Vybíjaná sa ako šport ešte zachovala a stále sa hráva, no už asi ťažko nenatrafíte na sídliskách na deti, ktoré sa ju hrajú. Do prachu, či trávi sa vyznačili čiary na ihrisko, dvaja kapitáni si vybrali súťažiacich do tímu a hralo sa do posledného vybitého. Prehadzovaná, alebo keď chcete hra na mačku a myš, bola tiež loptová zábavka, kde jeden stál v strede a snaží sa chytiť loptu, ktorú si dvaja prehadzujú. Zábava pre deti, kde stačila len lopta..

Chodníková škôlka

Hra nakreslená na asfaltovej ploche pred škôlkou, či školou, kde deti skákali cez políčka s číslami. Ako prezradila Tímea, pravidlá boli jednoduché. Najprv sa hádže kamienok na prvé políčko v poradí. Po hodení skáče jednotlivec cez celú škôlku, no políčko, na ktorom je kamienok, musí preskočiť. Na konci sa skokom otočí a skáče späť. Pred políčkom, kde je predmet zastane, zodvihne ho a skáče až do konca. Pokračuje hodením na druhé políčko a postupuje rovnako, až kým nepreskáče celú škôlku. Ak sa netrafí pri hádzaní, alebo spraví chybu pri skákaní, pokračuje ďalšie dieťa. Striedajú sa dovtedy, kým niekto neprejde celú hru. Hra môže obmieňať, skákať najprv na pravej nohe, potom na ľavej, alebo znožmo.

Céčka

Ďalšia z legendárnych hier. Pod blokmi na sídliskách kedysi nebolo dieťaťa, ktoré by nemalo a nehralo céčka. Hodiť zväzok hoci len troch céčok zopnutých k sebe presne k vopred dohodnutej čiare na chodníku vzbudzovalo obrovský záujem. Podľa Emy sa v prípade nepriaznivého počasia sa hralo aj na schodoch v paneláku. Dokonca sa hrávali vojny o céčka v triedach, kde proti sebe hrali dvaja protivníci, víťaz bral céčka porazeného. Aj keď céčka ešte určite niekde zoženiete, deti dnes dajú prednosť skôr elektronike.

Hra o guličky

Túto populárnu hru už v súčasnosti deti nehrajú, no kedysi nebolo sídlisko, ktoré by nebolo doslova plné jamiek. Podľa Antona sezóna odštartovala začiatkom jari, kedy sa dali v zemi hĺbiť jamky a trvala až kým zem opäť nezamrzla. Pri každej jamke sa našla skupina detí s vreckami plnými guličiek najrôznejších materiálov od sklených až po železné. Tie deti, ktoré mali viac šťastia sa vracali domov s plnším vreckom a tie, ktorým hra príliš nešla s prázdnejším.

Skákanie cez gumu, či švihadlo

Kým guličky boli kedysi obľúbenou hrou najmä medzi chlapcami, dievčatá sa zabávali skákaním cez gumu. Tento fenomén bolo kedysi vidieť na každom sídlisku. Či už sa skákalo cez gumu previazanú o lampu, plot alebo za držania dvoch dievčat. Ako vysvetľuje Julka, dievčatá sa pretekali, ktorá zdolá vyššie položenú prekážku alebo dokáže zdolať čo najzložitejšie skoky. Miestami predvádzali ozaj náročné kombinácie a variácie. Trikov, ako čo najlepšie skočiť tie najnáročnejšie skoky bolo niekoľko. Podobné triky a variácie predvádzali dievčatá aj na švihadle.

Letí, letí

Dnešnej generácii to nič nehovorí. Letí, letí všetko letí. Obľúbená hra detí na oslavách narodenín kamarátov, či v škole, do ktorej sa mohol zapojiť každý. Podmienkou bolo mať dobré reflexy a expresné uvedomenie si danej situácie. Ruky hore vystrelili v momente, keď rečníkom uvedený predmet, či zviera dokázal lietať. Ak nie, ruky ostali na stole. Roman nám prezradil, že kto to nestihol v časovom limite ako ostatní, alebo sa pomýlil, ten z hry vypadával. Nakoniec ostali len dvaja a z nich zišiel víťaz. K tejto hre nepotrebujete žiadne predmety, len dobrú fantáziu a rýchlosť.

Peter, Podhájska, pes, ponožky

Hra, ktorú bola opäť zadarmo. Potrebovali ste len papier, pero a jedného, či viacerých spoluhráčov. Iste si spomínate na hru meno, mesto zviera, vec. Jeden spoluhráč si hovoril v duchu abecedu a ten druhý ho musel stopnúť. Na ktoré písmenko to padlo, na to museli obaja na papieri, ktorý si rozdelili do stĺpčekov podľa tém zaplniť čo najrýchlejšie všetky kolónky. Kto bol prvý mal bod. Ďalšou hrou boli piškvorky. Dnes je táto hra stále živá, no skôr v tej elektronickej forme, ako nejaká appka.

Môže vás zaujímať:

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk