Útulky praskajú vo švíkoch
Útulky na južnom Slovensku praskajú vo švíkoch. Je to vizitka človeka. Dunajská Streda nemá útulok, Galanta má len karanténnu stanicu. Karanténna stanica je aj v Kolárove, ale tam sa niekedy po piatich dňoch utráca, keďže eutanázia je u nás povolená,
„Karanténne stanice sa financujú z rozpočtu obce, odchyt spravidla
robí obecná polícia. Útulkom v lepšom prípade obce symbolicky
prispievajú, hlavným zdrojom príjmu útulku sú 2% zo zaplatenej dane, potom
sponzori a zbierky,“ uviedla Jelínková s tým, že legislatíva túto
problematiku nerieši, v paragrafoch stojí len toľko, že obce a mestá
podporujú zriaďovanie karantén a útulkov. „Keďže na to obce a mestá
nemajú, neriešia to, hoci daň za psa vyberajú,“ zdôraznila. Dodala, že
daň za psa nie je však účelovo viazaný príjem mestského rozpočtu, a teda
len zlomok z toho vidia útulky.
Podľa vedúcej útulku neriešiteľné riešia fanatici – dobrovoľníci,
aby pomohli nemým tváram. „Priemerný denný stav psíkov v komárňanskom
útulku je 50–60. Sú odčervené, odblšené, očkované proti besnote a
infekčným chorobám, sučky sterilizované,“ priblížila Jelínková a
pripomenula, že útulok neutráca. „Hľadáme im domovy, inzerujeme
v lokálnych médiách, robíme plagátiky, máme webstránku,“
konštatovala.
Podľa jej ďalších slov je to však bieda, pretože príjem prevyšuje
výdavky. „Vďaka množiteľom, ale aj nezodpovedným majiteľom, ktorí
o kastrácii nechcú ani počuť. Hoci len tadiaľto vedie cesta,“
podčiarkla. Ako uviedla, len dôsledná kontrola evidencie v obciach a
mestách pomôže. „Veď prichádzame takto o dane a je potrebná aj plošná
sterilizácia, pravdaže okrem zvierat vedených v plemenných knihách,“
podotkla Jelínková. Zdroj: TASR