Sympatická zubárka Veronika: Teší ma, keď zbavím pacientov strachu

Vo svojom obore je presne 5 rokov. Známa novozámocká zubárka Veronika Vörösová, nám v rozhovore prezradila zaujímavosti z tohto prostredia. Boja sa zubári iných zubárov? Prečítajte si aj jej najhoršie zážitky z ordinácie.

Viktória Botošová
Ilustračný obrázok k článku Sympatická zubárka Veronika: Teší ma, keď zbavím pacientov strachu
Zdroj: Dnes24.sk

Čo Vás priviedlo ku štúdiu medicíny?

Rodičia. Keďže moja maminka je tiež doktorka, v lekárskom prostredí som sa pohybovala už od malička, nikdy som nemala strach z „bielych plášťov“, práve naopak, práca lekára ma vždy fascinovala.

Ako si spomínate na svoje začiatky?

Keďže to nebolo tak dávno, pamätám sa na ne veľmi dobre, začínala som na stomatochirurgií, samozrejme že som na začiatku mala strach a bola som opatrná. Trocha som sa bála tej zodpovednosti, čo ma tam čakala, no na toto oddelenie som chodila asistovať už počas štúdia, tak postupne ten strach zo mňa opadol ale opatrnosť zostala. Veľmi rada spomínam na toto obdobie, práca ma bavila a tak som si spravila certifikát z dentoalveolárnej chirurgie, aby som mohla tieto chirurgické zákroky robiť aj vo svojej ambulancii.

Ako relaxujete vo svojom voľnom čase?

Mám trojmesačnú dcérku, takže všetok čas venujem jej, je to práca na plný úväzok, no ak by som mala čas určite by som si prečítala dobrý román, je ešte veľmi veľa kníh čo by som si chcela prečítať.

Čo ste robili, ak by ste neboli zubárkou?

Určite by som zostala v zdravotníctve, ja som zubárka, a ak by som mala robiť niečo iné, zmenila by som len špecializáciu a bola by som napr. ORL lekárkou, chirurgom. Ale bavilo by ma aj skrášľovať ľudí, tak možno ešte kozmetička či kaderníčka.

Keby ste sa mali dnes rozhodnúť a vybrať si svoju prácu, opäť by to vyhrala medicína?

Určite áno, práca ma veľmi baví, takže by som nič nemenila.

Aký pohľad máte na stav zdravotníctva na Slovensku?

Všetci vieme, že slovenské zdravotníctvo na tom nie je dobre, máme veľa vynikajúcich lekárov a špecialistov, no keď vo vysokých funkciách sa nachádzajú ľudia, ktorí o zdravotníctve veľa nevedia, tak to nemôže fungovať. Problém v slovenskom zdravotníctve je dlhodobý a nikto sa ho neodváži riešiť, tak isto ako problémy v školstve či doprave.

Aký bol Váš najhorší zážitok v ordinácii?

Najhorším zážitkom jednoznačne bolo, keď mi prvýkrát odpadol pacient v kresle. Pacienti chodia ku mne s veľkým strachom, teda hlavne čo sa týka chirurgických zákrokov, pretože veľakrát nevedia čo ich čaká. Často krát ich ešte k tomu aj kamaráti a známi dobre postrašia, poprípade si prečítajú na internetových fórach všelijaké nezmysly. Pri tom každý človek je iný, každý to vníma trocha inak, aj prach bolesti má každý celkom iný. Ešte keď som robila na stomatochirurgii, tam toho bolo viac od viacnásobných zlomenín kostí tváre pri autonehodách, či bitkách až po zapáchajúce hnisavé okoločeľustné zápaly, ktoré môžu ohroziť život pacienta.

Aká bola naopak najvtipnejšia príhoda z ordinácie?

Určite sa rada zasmejem spolu s pacientom na nejakej vtipnej príhode či situácií, ale nenapadne ma teraz žiadna konkrétna najvtipnejšia príhoda. Mňa vždy celkom pobavilo keď ma pacienti považovali za sestričku, keďže som mladá. To sa stávalo dosť často. :)

Aké chyby robia Vaši pacienti najčastejšie?

Najčastejšie chyby robia pacienti pri ústnej hygiene. Pacienti sa čudujú, že sa im kazia zuby a krvácajú ďasná. No oni si zuby čistia, ale keď ja zoberiem sondu, prejdem im po zuboch, tak na sonde ostane hrubá vrstva povlaku. Čiže každý deň si treba poriadne mechanicky očistiť zuby od povlakov zubnou kefkou!!! Pacienti potom môžu použiť na čistenie medzizubných priestorov medzizubnú kefku, na čistenie jazyka škrabku na jazyk, môžu použiť ústnu vodu. Ako sa hovorí, ráno si čistíte zuby pre krásu a večer pre zdravie. Ďalší problém je zubný kameň, tak ako povlak, tiež spôsobuje krvácanie ďasien a zápal. Ten potom prechádza aj na závesný aparát zuba (parodont), kosť ustupuje a zub sa začína kývať. V týchto prípadoch nechápem, prečo si ho niektorí pacienti napriek tomu dlhé roky šetria a nechcú ho odstrániť.

Ako ste na to vy, nebojíte sa chodiť k zubárovi?

Nie, ja sa nebojím. Som na to prostredie od malička zvyknutá. keďže už ako malá som často chodila za maminkou do roboty. Neskôr sme mali dokonca zubnú ambulanciu priamo v dome, takže som v podstate vyrástla priamo v zubárskom prostredí.

Ako často teda navštevujete zubára a kto vás vyšetruje?

Priznám sa, že neviem aká je to bolesť zuba pre ktorú by som neprespala noc. Takže k zubárovi nechodím často. Na preventívne prehliadky sa však k zubárovi chodí 1×ročne, deti do 18rokov 2×ročne. Ja si tak raz do roka skontrolujem zuby, ale predtým mi ich kontrolovala maminka, a na vysokej škole sme si sami medzi spolužiakmi robili preventívne prehliadky v rámci výučby.

Čo považujete za najkrajšiu vec na práci lekára?

Mňa vždy poteší keď pacient odchádza spokojný, keď mu viem pomôcť či už zbaviť sa strachu z ošetrenia, alebo aspoň ten strach eliminovať, keď je spokojný s ošetrením a keď vám pacient úprimne poďakuje, tak je to naozaj krásny pocit a potom viete že to čo robíte má zmysel a robota vás baví.

Zdroj: Dnes24.sk