Nové Zámky budú vždy jej domovom, no nevidí tu svoju budúcnosť: Carmen (22) o práci au-pair v Londýne

V dnešnej dobe už nie je nič výnimočné na tom, že ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Tentokrát vám prinášame rozhovor s Carmen Šátekovou, ktorá rada cestuje. V rozhovore nám prezradila množstvo zaujímavostí z pracovného prostredia v Londýne.

Viktória Botošová
Ilustračný obrázok k článku Nové Zámky budú vždy jej domovom, no nevidí tu svoju budúcnosť: Carmen (22) o práci au-pair v Londýne
Foto: Viktória Botošová

Kde si sa narodila/odkiaľ pochádzaš? Koľko máš rokov
Narodila som sa v Nových Zámkoch, odtiaľ aj pochádzam. Mám 22 rokov.

Kde si pracovala predtým, ako si odišla do zahraničia?
Nepracovala som nikde, keďže som odišla tesne po ukončení strednej školy.

Odišla si do zahraničia výhradne kvôli práci?
Nebolo to výhradne kvôli práci, skôr som chcela zmeniť pôsobisko a naučiť sa samostatnosti.

Čo si tam robila?/Aká bola tvoja pracovná náplň?
Odišla som do zahraničia pracovať ako au-pair. Bývala som v jednej rodine a starala som sa o ich dvoch synov. Keď som tam prišla, starší mal 2 roky a mladší 5 týždňov. V podstate som bola ako ich náhradná matka. Mala som všetky povinnosti matky – varenie, upratovanie, výlety s deťmi, kúpanie, uspávanie a mnohé iné.

Kde pracuješ teraz?/Aká je tvoja pracovná náplň?
Momentálne som nezamestnaná, vrátila som sa naspäť do Nových Zámkov.

Kde konkrétne si žila a koľko si tam strávila času?
Pred tým ako som odišla pracovať ako au-pair, som žila v USA päť rokov. Odišla som tam aj s rodičmi a mladším bratom, keď som mala osem rokov, chodila som tam do školy. Potom sme sa vrátili na Slovensko a po strednej škole som odišla do Londýna pracovať, žila som tam skoro dva roky.

Aké skúsenosti si v zahraničí nadobudla?
Začiatky v Londýne neboli vôbec jednoduché, keďže to bolo po prvýkrát, čo som odišla od rodiny a bola som úplne sama. Musela som sa naučiť samostatnosti a taktiež som niesla obrovskú zodpovednosť za dve malé detičky, s ktorými som bola denno denne. Mala som možnosť študovať, spravila som si na Cambridge University certifikát z Anglického jazyka, to mi umožňuje pracovať a študovať bez problémov v krajinách, kde je materinský jazyk angličtina.

Chystáš sa tam niekedy vrátiť?
Akurát idem navštíviť tú rodinu u ktorej som bývala v Londýne. Mala som skvelý vzťah tak ako s deťmi, tak aj ich rodičmi. Momentálne ma však viac láka USA ako Európa.

Aké sú, podľa teba rozdiely práce v zahraničí a na Slovensku?
V Londýne si nájde prácu hocikto. To je asi najväčší rozdiel medzi Slovenskom a Londýnom. Samozrejme aj mzda je oveľa vyššia v zahraničí, no náklady na živobytie sú neskutočne vysoké.

Čo ti tam liezlo na nervy?
Do Londýna som sa zamilovala na prvý pohľad, takže sa mi ťažko hľadalo na ňom niečo zlé. Jediné čo mi nechýba je ten zhon na cestách a šoférovanie na ľavej strane.

Čo ti tam chýbalo, v porovnaní s domovom?
Rodina. Nič viac, nič menej.

Čo si tam naopak mala, čo si nemala k dispozícii doma?
Londýn je obrovské, moderné a vyspelé mesto. Tá atmosféra mesta, mentalita ľudí, múzeá a mnoho iných vecí ma uchvátilo a zaujalo v momente ako som vystúpila z lietadla. Bolo to veľmi osviežujúce, byť chvíľu Londýnčankou. Nové Zámky budú vždy mojim domovom, ale nevidím tu svoju budúcnosť.

V čom vidíš výhody/nevýhody práce v zahraničí?
Najväčšia výhoda je určite mzda, ktorá sa nedá ani porovnať so Slovenskou. Nevýhoda je drahé ubytovanie, drahý nočný život a drahá hromadná doprava.

V čom vidíš výhody/nevýhody práce na Slovensku?
Výhody nevidím bohužiaľ žiadne. Nevýhoda je nezamestnanosť, hlavne u mladých a výška mzdy.

Akí sú Angličania v porovnaní so Slovákmi?
Každý si myslí, že sú Angličania uhundraní a nespokojní. No opak je pravdou…sú to ochotní, usmievaví a ohľaduplní ľudia…samozrejme sa našiel aj nepríjemný človek, ale na Slovensku si každý ide svoje, spadneš na zem a buď si ťa ani nevšimnú, alebo to začnú fotiť. Česť výnimkám…

Zažila si tam nejakú vtipnú príhodu, na ktorú keď si spomenieš, tak ťa vždy rozosmeje?
Išla som raz s kamarátkou nakupovať na Oxford Street a vypadol mi na ulici deodorant z kabelky. Skôr ako som ho stihla zdvihnúť, ho uchmatol jeden bezdomovec a povedal „finders keepers“ čo v preklade znamená „kto nájde, si nechá“ a začal sa smiať…deodorant som už nikdy nevidela :)

Aká bola naopak, najhoršia príhoda, na ktorú nerada spomínaš?
Po diskotéke som sa ponáhľala na autobus a v jednej uličke ma prepadol neznámy muž. Nesnažil sa mi nijako ublížiť, len si vypýtal mobil a peňaženku. Bol to veľmi nepríjemný zážitok, krátko po tom som sa vrátila domov. Sklamalo ma, že sa takéto niečo deje a že nikde nieje človek naozaj v bezpečí.

Dá sa to zvládať psychicky? Predsa len tá vzdialenosť od rodiny a priateľov.
Nieje to jednoduché, hlavne pre rodinne založeného človeka ako som ja. Moja rodina mi je prvoradá a to bol aj ten dôvod prečo som sa vrátila späť na Slovensko. Sesternica už každú chvíľu rodila a ja som si nevedela predstaviť že tu nebudem. Ale každopádne to bola perfektná skúsenosť a neľutujem ani jeden deň.