Anton Hrachovský Rôzne

August ‘68 v Nových Zámkoch: Pred 50. rokmi vtrhlo do mesta okupačné vojsko

Aj Nové Zámky si pripomínajú 50 rokov od vpádu okupačných vojsk na územie Československa. Čo sa v ten deň udialo v našom meste si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.

Ilustračný obrázok k článku August ‘68 v Nových Zámkoch: Pred 50. rokmi vtrhlo do mesta okupačné vojsko
4
Galéria

Pri príležitosti 50. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy prichystalo Občianske združenie Za troma mostami besedu o augustových udalostiach z roku 1968, ktoré sa odohrali v našom meste. Diskusia sa uskutoční v utorok 21. augusta o 17:00 v priestoroch Miestneho odboru Matice slovenskej v Nových Zámkoch. Ešte predtým sa s nami podelil o niekoľko svojich pamätí z tohto obdobia novozámocký historik František Daniel.

Nové Zámky obsadili nadránom

Nové Zámky boli maďarskou armádou obsadené 21. augusta 1968 o 03:30. Postarali sa o to vojaci 3. motostreleckého práporu, patriaceho do 63. motostreleckého pluku, 8. motostreleckej divízie 5. Armády Maďarskej ľudovej republiky. Táto armáda pôsobila v Skupine armád Juh, ktoré sa zúčastnili Operácie Dunaj, čo bol krycí názov augustového obsadenia Československa.

Po vstupe do Nových Zámkov cez mýtny most na Komárňanskej ceste zablokovalo okupačné vojsko prístupové a výstupové cesty, obsadilo významné objekty a budovy ako napr. Okresný výbor KSS, Mestský a Okresný národný výbor, Okresnú vojenskú správu, Verejnú bezpečnosť, Okresný súd, poštu, banku, železničnú stanicu či rušňové depo. Miestne kasárne síce obkľúčili, no neobsadili.

Na piatu hodinu ráno si nechal veliteľ pluku – generálmajor Kiss Lajos zvolať vedenie mesta, vedúceho tajomníka OV KSS, predsedov ONV a Ms NV, náčelníka OO VB, náčelníka OVS a ďalších. „Dlhotrvajúce rokovanie o ich spolupráci s velením pluku však neprinášalo výsledky. Medzitým sa situácia v Nových Zámkoch začala vyostrovať. Nespokojnosť a protesty obyvateľstva v obedňajších hodinách prerástli do masovej demonštrácie, ktorej centrum bolo na Hlavnom námestí. Hlavní aktéri rokovania generálmajor Kiss Lajos a vedúci tajomník Okresného výboru KSS Michal Šucha sa osobne poznali z čias 2. svetovej vojny. Pri stretnutí sa objali čo vyvolalo veľké rozhorčenie,“ opisuje udalosti z augusta 1968 František Daniel.

Incident pri námestí

Po dopoludňajšom rokovaní, keď generálmajor Kiss Lajos opustil budovu OV KSS (dnešný Mestský úrad), došlo podľa novozámockého historika k jeho inzultácii a následne k streľbe jeho ochrankára do vzduchu. Projektily zasiahli farský kostol a prístavok pre vystúpenie na chorus. Našťastie minuli občana, ktorý tam v okne mával československou zástavou. O tomto incidente koľuje podľa Františka Daniela v meste veľa legiend a poloprávd.

„V čase incidentu som sa síce nachádzal na námestí, i keď nie v bezprostrednej blízkosti. Generálmajora Kiss Lajosa napadol novozámčan Tibor Banyár, zvaný čámpaš (na jednu nohu kríval), čo bolo podľa môjho názoru názoru spúšťačom streľby. V snahe zabrániť možnému krviprelievaniu a v záujme upokojenia situácie, veliteľ 63. motostreleckého pluku nariadil stiahnuť hlavné sily útvaru na blízke letisko a do lesoparku Berek. Rokovanie s predstaviteľmi mesta potom pokračovali až do neskorých večerných hodín, ale opäť bez výsledku,“ spomína František Daniel.

Posádka mladíkov sa nevzdala

Miestne kasárne, kde sídlil 73. cestný mostový prápor, sa pokúsili obsadiť maďarskí vojaci. Obkľúčenie a výzva na zloženie zbraní nenašli odozvu a tak vznikol patový vzťah. „Obsadeniu kasární bránili vojaci základnej prezenčnej služby, 19 až 21-roční mládenci, pričom kasárne boli obkľúčené 30 až 35-ročnými maďarskými záložákmi. K obsadeniu kasární nedošlo a dá sa predpokladať, že maďarskí vojaci mali ešte v živej pamäti udalosti, ktoré sa udiali v Maďarsku v roku 1956. Po opustení mesta vznikol stav, keď maďarský vojak do mesta nevkročil, ako aj československý vojak kasárne neopustil,“ prezrádza miestny pamätník.

Veľmi zaujímavé je podľa Františka Daniela vyjadrenie generálmajora Kiss Lajosa, ktoré poskytol redaktorovi maďarského týždenníka HVG Schweitzer Andrásovi pri príležitosti 40. výročia obsadenia Nových Zámkov. V roku 2008, už ako 82-ročný, sa po prvýkrát vyjadril k udalostiam v Nových Zámkoch spred 50 rokov.

Maďarská strana podľa neho registruje štyroch mŕtvych. Veliteľ tanku mal zahynúť pri jeho havárii, jeden vojak sa mal smrteľne zraniť pri čistení zbrane, ďalší vojak spáchať samovraždu a maďarský dôstojník zomrel na infarkt.

Ústav pro studium totalitných režimů podľa Františka Daniela konštatuje, že do konca roku 1968 si Operácia Dunaj vyžiadala na Slovensku 37 mŕtvych, z toho 14 v Západoslo­venskom kraji. V Okrese Nové Zámky zahynul obyvateľ obce Húl Dominik Teplan.

Koncom septembra, po príchode vojakov 205. práporu chemickej ochrany, patriaceho do 30. gardovej motostreleckej divízie Sovietskej armády, úloha Maďarskej armády skončila a tá naše územie opustila. Prichádzajúci 205. prápor chemickej ochrany mal celkom 77 vojenských osôb, z toho 7 dôstojníkov a práporčíkov.

Rodinných príslušníkov vojakov z povolania bolo 23. Útvar mal od mesta prenajatých 12 bytov v paneláku na Partizánskej ulici (dnes ul. G. Bethlena). Deti z dôstojníckych rodín navštevovali školu v Komárne. K odsunutiu práporu do ZSSR došlo v októbri 1990.

23 Novozámčanov na čiernej listine

„Za svoje aktivity som bol v zväzkoch ŠTB evidovaný ako ´osoba sledovaná´ s označením ´pravičiar´, archívne číslo 34580, registračné číslo 18697. Ako bádateľ Ústavu pamäti národa som naskenoval veľké množstvo dokumentov, ale rozhodol som sa, že to zverejňovať nebudem. V dnešnej dobe sa smejem niektorým hláseniam, v ktorých sa uvádza nielen čo hovorím a činím, ale aj to čo si myslím.,“ opísal staré časy František Daniel.

Štátna bezpečnosť mala v tej dobe svojich ľudí všade. „Iba v Rušňovom depe Nové Zámky, kde som pracoval, sme mali 11 agentov a dôverníkov ŠTB, z toho dvoch platených. Rozhodol som sa nezverejňovať ani iniciále týchto ľudí (niektorí ešte žijú), lebo pre potomkov týchto ľudí by to bolo z mojej strany nefér, nakoľko oni nemôžu za to, akých mali otcov resp. dedov,“ nechal sa počuť František Daniel.

V celom Československu bolo podľa neho na čiernej listine evidovaných 6 335 osôb, z toho na Slovensku 1 012 Slovákov, z toho 23 Novozámčanov. V okrese Nové Zámky bolo vylúčených 104 členov KSS, z toho v Rušňovom depe Nové Zámky 13 členov. V okrese Nové Zámky bolo zrušené členstvo 155 členom, z toho 16 členom v Rušňovom depe Nové Zámky.

„Nežnú revolúciu v roku 1989 v Rušňovom depe Nové Zámky organizoval a riadil platený agent ŠTB, ale to je už iná kapitola našej histórie,“ uzavrel František Daniel.

50. výročie augustových udalostí v Nových Zámkoch
4
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie