Zabudnuté prvomájové oslavy OBRAZOM: Takto na ne spomína generácia husákových detí
Veľkolepé oslavy, hudba, no aj povinná účasť, výzdoba okien a výkladov. Pozrite sa, ako to vyzeralo na 1.mája v meste Nové Zámky, kedysi a prečítajte si spomienky tejto generácie..
Dnes sa oslavy 1.mája výrazne líšia od tých minulých. Väčšina z nás si užíva deň voľna relaxom, športom, či menšími prácami na záhradách. Ak vás zaujíma, ako vyzeral priebeh prvomájových osláv pár rokov dozadu, prečítajte si náš článok – Prvomájové oslavy v období socíku: Takto sa kedysi oslavovalo v Nových Zámkoch :) FOTO. Keďže tento článok vyvolal včera veľký úspech, prinášame vám ďalšie zábery z čias minulých. Zaspomínajte si s nami pár rokov dozadu a podľahnite tejto čiernobielej fotogalérii z osláv 1.mája 1974 a 1977 v Nových Zámkoch, ktorej autorom je Ondrej Berta.
Diskusia sa rozbehla aj na našej FB skupine. Prečítajte, ako spomínajú deti husákovej generácie na toto obdobie.
Niektorý spomínajú v dobrom…
Na povinnú účasť na oslavách spomína aj naša čitateľka Erika. „Áno, bolo to povinné, aj ja som tam chodila ako pionier, ale mne sa to páčilo a s odstupom času zisťujem, že to malo svoj význam. Dnes sú námestia prázdne a mne sa zdá, že ten deň stratil svoj význam,“ uviedla pani Erika na našej FB stránke.
„1.máj mal svoje čaro…najlepší bol ruský nanuk a obložené žemle, ktoré sa predávali na ulici z košíkov. Sprievody väčšinou končili pri Bernolákovom parku, takže každý, komu sa ušlo miesto, išiel uhasiť smäd do reštaurácie Park… dlhé roky tam robil môj ocko,“ spomína Silvia.
„História sa v tomto prípade nevracia, boli to krásne sviatky na ktoré budeme vždy spomínať,“ napísal nám Yael.
V dobrom spomína aj naša ďalšia čitateľka Berta. „Ja som mala oslavy 1.mája veľmi rada. Otec sa ráno do hladka vyholil, vyobliekal. Vonku hrala dychovka. Zobral ma za ruku a išli sme na námestie. Rozvoniavali klobásky.Ľudia sa usmievali, debatovali, viali zástavy, rozvoniaval orgován. Bola to oslava práce a robotníkov," zaspomínala si Berta a dodala, že poobede ešte dostala 10 Kčs a išla na kolotoče.
Trénovalo sa do odpadnutia
Nácviky na školskom dvore si dobre pamätá Martin. „Chodili sme dookola a trénovali do omrzenia heslá, ako „buduj vlasť, posilníš mier“, alebo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“ Trénovali sme dovtedy, kým to nebolo jednohlasné a aj pochod musel byt tip- top, odchýlka v tempe bola neprípustná,“ spomína.
Ako ďalej hovorí, pamätá si aj to, že ako deti vôbec nerozumeli prejavom na tribúne, keď už boli oslavy. „Teraz viem, že ani dospelí. :) Jednoducho sme to prestáli, pár spolužiakov vždy aj odpadlo. Raz som mal prúser, lebo otec mi žehlil pioniersku šatku (mama nebola doma) a keďže nevedel nastaviť žehličku na silón, tak som mal riadny hubung od súdružky učiteľky. Šatka mi na krku stála ako stoporený máj,“ hovorí. Ako dodáva, bola to veru čudná doba.
„Je mi ľúto, že sa už Sviatok práce neoslavuje tak ako v minulosti. Ale aj to je pravda, že mnohým nie je čo oslavovať, bojujú za prácu, hľadajú ju stále a predsa ju nemajú. Aj v okrese je vysoká nezamestnanosť, preto je medzi ľuďmi stres, nevôľa a mnoho samovrážd. Mnohí sme sklamaní z takejto „demokracie“,“ vyjadrila sa Anna a na margo včerajších záberov dodala, že mnohí zo záberov na tribúnach už žiaľ nežijú.
„Z tribún komentovali úspechy podnikov, závodov okresu, vyzdvihovali kolektívy BSP i vynikajúcich pracovníkov – jednotlivcov. A čo nám ostalo teraz z Elektrosvitu, Mäsozávodov, atď…hŕstka zbohatlíkov. Vtedy bolo čo oslavovať! Každý mal prácu a bývanie…,“ dodala.
Zanechali aj vo vás prvomájové oslavy hlboké pocity? Vyjadrite ich na našom FB!
Foto: Ondrej Berta, (Zábery z rokov 1974 a 1977)
