Za úspechom je dlhoročná vytrvalosť: ROZHOVOR s trénerom budúcich extraligistov
Prinášame rozhovor s trénerom Ľubomírom Haluškom, ktorý doviedol Nové Zámky po 27 rokoch do extraligy v stolnom tenise. Aké sú jeho pocity po postupe medzi elitu, klubové výhliadky do budúcna a čo všetko by sa malo zmeniť sa dočítate nižšie.
Za úspechom a postupom novozámockého klubu TTC Interspead medzi stolnotenisovú elitu na Slovensku stojí okrem pätice hráčov Marcel Filaga, Ivan Machalík, Martin Barci, Štefan Ozorák a Andrej Kárás aj ich tréner Ľubomír Haluška (na snímke vľavo). Ten popri trénerstve ešte stále reprezentuje mesto, aj keď už iba v B-tíme hrajúcom 2.ligu pokrývajúcu oblasť Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja.
Že v Nových Zámkoch nie je núdza o záujem o stolný tenis dokazuje i fakt, že množstvo Novozámčanov hrá pingpong súťažne, okrem dnes už extraligového ´Áčka´ má klub TTC Interspead aj svoj B-tím a samozrejme mládežnícke a žiacke výbery. Ako sám tréner hovorí, v minulosti boli výsledky tunajšieho klubu o poznanie výraznejšie, veď od roku 2005 do roku 2015 získali Nové Zámky až 50 medailí z majstrovstiev Slovenska a vyprodukovali troch reprezentantov.
Minulý týždeň sme vám priniesli rozhovor s tímovou jednotkou Marcelom Filagom, dnes je to rozhovor s hlavným trénerom Ľubomírom Haluškom, s ktorým sme sa porozprávali počas jedného z tréningov.
Aký je to pocit, vrátiť sa po toľkých rokoch do extraligy?
Ja som túto súťaž hral ešte v rokoch 1990–1992. V tej dobe sa v Zámkoch hrala Slovenská národná liga, čo bolo obdobou dnešnej extraligy. Nad tým bola ešte federálna liga. Hrali sme ju dve sezóny – 1990/1991 a 1991/1992, pričom v tej druhej sme vypadli. Sme radi, že sme postúpili späť, extraliga je to najlepšie, čo na Slovensku máme. Veľa klubov, ktoré tam pôsobia, je na profesionálnej úrovni.
Cítite zadosťučinenie, že dlhoročná práca priniesla ovocie?
To určite áno. Kým sa nám to podarilo, skončili sme asi 5-krát na druhom mieste. Teraz to však bude už iný level a poviem pravdu, ak nezoženieme ešte aspoň jedného kvalitného hráča, neviem, či sa v nej udržíme. V extraligových kluboch hrajú aj kvalitní hráči zo zahraničia a bývalí reprezentanti.
Spomínali ste, že na extraligu by malo mužstvo kúpiť aspoň jedného hotového hráča…
Človek má v týchto veciach dilemu. Potrebujeme financie, bez nich bude extraliga možno iba na rok. Minimálne dva tímy z nej vypadávajú a ja vidím, aká je realita. Chodievame sa totiž niekedy pozrieť alebo aj zahrať si na turnaje a tam vidieť, čo je to extraliga. Už aj tie tímy na nižších priečkach od 6. do 12. miesta majú svoju kvalitu.
Rozhovor pokračuje pod obrázkom
Je prestupový trh v stolnom tenise porovnateľný, povedzme s tým futbalovým, ako ho poznáme?
Prestupový trh a celkovo prácu klubov, ktoré robia s mládežou, v dnešnej dobre výrazne narušil nový zákon o športe. Keď chce niekto z klubu odísť, odíde zadarmo. Tí najlepší síce odchádzajú do iných celkov za odstupné, no hráči z tej ďalšej kvalitatívnej vlny môžu odísť kedykoľvek chcú, pokiaľ ich nemáte zmluvne podchytených. A to v dnešnej dobe nemá na takejto báze skoro nikto. Muselo by ísť o profesionálnu zmluvu a na to v našich podmienkach priestor nie je.
Dá sa prezradiť v akej finančnej hladine sa pohybuje angažovanie profesionálneho hráča?
Pokiaľ sa bavíme o fakt kvalitnom hráčovi, ktorý bude pravidelne každý zápas bodovať a rozhodovať zápasy, tak so všetkým ako je stravovanie, výstroj a jeho plat treba počítať so zhruba 10-tisíc eurami. A to chodí iba na zápasy. Jeho robotou je prísť na 20 zápasov do roka. Pokiaľ ide o zahraničného hráča, treba k tomu prirátať ešte napríklad náklady na ubytovanie.
Záujem o pingpong zo strany detí v Nových Zámkoch je. Ako mu ešte pomôcť?
Najväčším problémom sú tak, ako je to často, financie. Najviac ma mrzí slabá podpora zo strany mesta. Už neviem, čo by mal novozámocký pingpong urobiť, aby za tie roky, ako hrá, dostal viac peňazí. Od mesta sme dostali dotáciu 1000 eur. To nie sú peniaze, ak máme zabezpečiť celú sezónu pre všetky vekové kategórie. Nový poplatok – štartovné na ligu je 330 eur, zábezpeka 320 eur. A to sme ešte nikde neboli a už je to 650 eur. Len na extraligu potrebujeme obliecť minimálne 6 ľudí, pretože chcem dať šancu všetkým, čo extraligu vybojovali. Aj keby sme nekúpili žiadneho hráča, tak minimálne 4–5-tisíc potrebujeme.
Ako vnímate kariérny posun odchovanca Tomáša Kopányiho, ktorý pôsobí vo Švédsku?
Švédsky pingpong mal v minulosti nenormálnu kvalitu – taká Čína nevedela, ako proti nim hrať. Tie časy sú síce už preč, no stále má svoje parametre. Je dobré, že sa tam Tomášovi darí a že ide za svojím cieľom – hrať pingpong na lepšej úrovni. Nemá to však ľahké, je dosť ďaleko od domova, teraz postúpili o ligu vyššie, takže bude záležať aj na tom, na akých podmienkach sa tam dohodne.