ROZHOVOR: Nové Zámky po 27 rokoch v extralige, iba s vlastnými odchovancami

Už to nebude len hokej, hádzaná, futsal či ženský futbal, ktoré ako zástupcovia novozámockých kolektívnych športov pôsobia v najvyšších súťažiach na Slovensku. Od budúcej sezóny 2017/2018 medzi ne pribudne i stolnotenisový klub TTC Interspead Nové Zámky, ktorý hráva svoje domáce zápasy v telocvični na Jiráskovej ulici, kúsok od haly Milénium. Po dlhých 27 rokoch sa pod vedením trénera Halušku ocitol späť medzi slovenskou stolnotenisovou elitou, o postup sa pričinila pätica hráčov Marcel Filaga, Ivan Machalík, Martin Barci, Štefan Ozorák a Andrej Kárás.

Prvé miesto v 1. lige si síce vybojovali hráči Spoje – Ivanka Bratislava, no keďže neprejavili záujem hrať extraligu, situáciu využili Novozámčania, ktorí v konečnom účtovaní zaostali za Bratislavčanmi o jediný bod.

Jednotkou tímu je Marcel Filaga (na snímke), ktorý pôsobí v novozámockom klube ako hráč už od 12 rokov. Neskôr pridal k hráčskej i trénerskú kariéru, popri tom je i učiteľom angličtiny na škole v rodných Šuranoch a učiteľom na ZŠ Devínskej v Nových Zámkoch, kde má na starosti športovú prípravu detí v rámci telesnej výchovy. Samozrejme, nechýba v nej stolný tenis. Ako sám hovorí, ide o náročný šport, veď počas jedného tímového zápasu spotí 5–6 dresov a dva uteráky. Napriek tomu ho to veľmi baví a to predovšetkým práca s mládežou. Tej sa evidentne nevedia v klube ´nabažiť´ a o mladých záujemcov o ping-pong nie je núdza. V náročnej a veľkej konkurencii dokázal vychovať i niekoľko majstrov Slovenska či hráčov dnes pôsobiacich v zahraničí, ako je napríklad Tomáš Kopányi, ktorý úspešne pôsobí vo Švédsku.

S Marcelom Filagom sme sa porozprávali po jednom z tréningov mládeže, ktorú má v Nových Zámkoch ako tréner na starosti.

Začneme zoširoka, ako ste sa dostali k stolnému tenisu?

K stolnému tenisu ma pritiahol otec. Predtým som hrával futbal, no tento šport je bezpečnejší. Začínal som v Kostolnom Seku, potom som išiel do Šurian a stade do Nových Zámkov, kde som od svojich 12 rokov. Trénerom som od mojich 18 či 19 rokov, to ma baví viac.

Aký to je pocit, prvýkrát v kariére postúpiť do extraligy?

V minulosti som už mal ponuky hrať extraligu, no chcel som ostať tu pri našich hráčoch aj deťoch. Naši odchovanci to dosiahli totiž už tak ďaleko, že hrajú so mnou v tíme. Chcel som jednoducho ostať pri týchto deťoch a ľuďoch okolo. Ja som taký patriot a navyše, toto je pre mňa niečo ako rodinný klub.

Na tomto úspechu sme sa podielali všetci piati. Je to skvelý úspech. My sme to totiž nedosiahli ako iné kluby, ktoré postupovali tak, že nakúpili nových hráčov a s tými postúpili. Tým, že u nás hrali vždy len odchovanci novozámockého ping-pongu, tak sme vždy skončili na druhom mieste a postup nám tesne unikol. Je to úspech každého jedného hráča v tíme, nielen pár jednotlivcov. Tento ročník hral každý jeden dobre, čo v minulosti nebolo pravidlom. A presne to nám vtedy chýbalo, pretože každý jeden stratený bod veľmi chýba. Teraz je to za tie roky také zadosťučinenie a veľmi sa tešíme nielen my, ale aj ľudia okolo a fanúšikovia.

Aké to bude v extralige? Čo očakávate?

Na zápasy chodili doteraz ľudia nielen zo Zámkov ale aj z okolitých dedín, dokonca aj z celkom vzdialeného Strekova.To nás veľmi teší. Hlavne fanúšikovia si zaslúžia, že tu bude najvyššia súťaž a budú si môcť pozrieť kvalitných hráčov, hru i nasadenie. Je to už iná súťaž, bude to veľmi ťažké, treba sa z toho tešiť, no musíme mať aj rešpekt. V extralige sú už len kvalitní hráči a každú loptičku si treba vybojovať. Aj ja, ako prvý hráč nášho tímu mám rešpekt. Skromne hovorím, že by som chcel vyhrať nejaký ten zápas. Pri troche šťastia a tvrdej práce sa tam dá vyhrať niekoľko zápasov, či už ako jednotlivec alebo ako tím.

Na vaše zápasy v 1.lige chodilo aj sto ľudí, čo je na kapacitu tejto telocvične dosť. Budú sa mať kam noví diváci zmestiť?

Toto hľadisko pozdĺž ihriska pojme tých 80–120 ľudí, ale aj vedľa hracích stolov vieme spraviť nové miesta a kapacitu navýšiť o 30–40 ľudí. Tešíme sa, že musíme riešiť takéto ´problémy´, lebo fanúšikovia chodia a vidia, že kvalita hry sa zvyšuje. Miesta tu bude viac než na tréningoch, na extraligový zápas potrebujete totiž iba dva stoly.

Rozhovor pokračuje pod obrázkom.

Dá sa na Slovensku uživiť sa ako extraligový hráč v stolnom tenise?

Keď sa bavíme o priemernom extraligovom hráčovi, tak podľa mňa nie. Musíte to skĺbiť buď s trénerstvom alebo iným zamestnaním. Ale tá špica ligy, čo skončí na prvých dvoch-troch miestach, tak áno. Podmienkou však je, aby v tých kluboch boli silní sponzori. Bez toho by ste ťažko dostali plnohodnotnú výplatu, keďže ping-pong je menej populárny šport v porovnaní s inými. Napríklad niektoré nižšie futbalové súťaže pracujú s oveľa väčšími financiami ako my.

Čo vás baví viac? Trénerstvo alebo učiteľstvo?

To trénovanie ma baví o niečo viac. Je to oveľa ťažšie. Možno sa bude niekto teraz čudovať, že čo to rozprávam, ale je ťažšie naučiť niekoho hrať stolný tenis ako angličtinu. Bavia ma obe veci, ale to trénerstvo je taká ešte trošku väčšia srdcovka. Práca s deťmi je ťažšia, aj kvôli tomu, že nemajú pohybové návyky. To, čo bolo voľakedy samozrejmosťou, je dnes už inak.

Spomínali ste, že pracujete aj ako učiteľ na ZŠ Devínskej, kde máte na starosti športovú prípravu…

Ide o športovú prípravu, ktorá je v rámci telesnej výchovy. Učím tam na hodinách telocviku ping-pong. ZŠ Devínska je zároveň základňou pre výchovu stolných tenistov. V klube máme deti z celého mesta ale taká polovica, možno aj viac, je z tejto školy. Rodičom to pri dnešnom uponáhľanom svete aj vyhovuje, keď ich deti môžu bezpečne prejsť v podstate jednými dverami zo školy do našej telocvične.

Ako spopularizovať stolný tenis ako šport na Slovensku?

Toto je veľmi ťažká téma z viacerých dôvodov. Na Slovensku nemajú stolnotenisové kluby takú základňu ako my v Zámkoch. Nevedia dotiahnuť na ping-pong toľko detí ako my. Za tie roky, čo to s trénerom Haluškom robíme, nepodnikáme žiadne nábory. Deti chodia samé a problém máme skôr už s nedostatkom stolov. Takáto situácia nie je nikde na Slovensku. Je to aj vďaka nášmu profesionánemu prístupu a práci, máme za sebou štyroch majstrov Slovenska a ďalšie deti dosiahli vo svojich kategóriách tiež pekné úspechy. Dokonca, naši odchovanci majú medaily už aj z Majstrovstiev Slovenska mužov a žien. Bežní ľudia, ktorí do tohto športu až tak nevidia, niekedy nevedia oceniť, aké ťažké je dosiahnuť takéto úspechy. Stolný tenis sa hrá skoro už na každej dedine a je veľmi náročné byť medzi deťmi najlepší z celého Slovenska. Máme ľudský prístup ku každému, každého si vážime a každému dáme šancu. Na spopularizovanie pingpongu v Zámkoch by to chcelo postaviť novú, väčšiu telocvičňu, aby sme mohli viacej trénovať, a tiež by to chcelo viacej personálu, financie sú samozrejmosťou.

Ďakujeme za rozhovor a veľa zdaru v budúcej sezóne.

Aj ja ďakujem.