Novozámčan Igor (25): Ľudia nemajú poňatia, čo súťažná kulturistika obnáša

Aké boli tvoje začiatky? Ako si začínal?
Moje začiatky boli ako u každého mladého športovca, ktorý má veľké sny a veľké ambície. Moje prvé dotyky s činkami prebehli už keď som mal 13–14 rokov, ale nevydržalo mi to dlho, pretože prioritou bolo hranie hokeja. Moje sny na ľade sa žiaľ prestali zlučovať, hokej u mňa prešiel na druhú koľaj. Začalo to niekedy v prvom ročníku strednej školy… kde, som si začal uvedomovať, že hokej nie je pre mňa. Dostal som sa ku kulturistike, ktorú som mal v osude. Sám som sa dopracoval k posilňovaniu a dodnes sa ho držím. Milujem tento šport telom i dušou.

Ako by si stručne popísal svoju cestu od hokeju cez fitness až ku kulturistike?
Hokej som začal hrať v 3 rokoch, bol to pre mňa šport číslo jedna dlhé roky. Naučil ma disciplíne, systematickosti a periodizácií. Hral som ho 15 rokov. Bohužiaľ bez kontaktov a úplatkárstvu som hral stále len v materskom klube, čo bolo pre mňa veľké mínus a nikdy by som s tým nebol spokojný. Kulturistiku som začal robiť na prelome 18 rokov. Spočiatku to bolo v rámci fitness, kde atribútom úspechu boli voľné zostavy, akrobatické prvky a flexibilita. Pre mňa bol tento smer nereálny a nebavilo ma to. Kulturistike som sa začal naplno venovať medzi 19–20 rokmi, kde som sa skutočne našiel a súťažím tu dodnes. S tým rozdielom, že od začiatku kariéry z váhy 62kg som sa dopracoval na 115–120kg. Minulý rok bol vrcholom objemovej fázy, s maximálny prihliadnutím na kvalitu, kedy som mal 127kg pri výške 174cm.

Aká je tvoja súťažná strava, líši sa veľmi od tej každodennej?
Určite áno. Kulturistická strava je veľmi odlišná od stravy bežných ľudí. Pre niekoho ani nie, ale stačí keď to porovnám s rodinou. Jem každé dve hodiny. V každom jedle dbám na bielkoviny. Denne ich spotrebujem cca 350–400g. Aby ste si to vedeli predstaviť, prepočte na kuracie prsia to robí 2kg kuracích pŕs denne alebo 1 600g. Denne skonzumujem približne 8–10 porcií. V objemovke, ako to hovoríme my, to je viac pestré, ale spravidla sa to otáča okolo kuracích pŕs, rýb, vajec, ovsených vločiek, ovocia, orechov a ryže.

Čo by si odkázal mladým, začínajúcim kulturistom?
Tri slová -trpezlivosť, disciplína a periodizácia. Nehnať sa za výsledkami na úkor nových doplnkov výživy a nebodaj anabolických steroidov. Telo je ako socha, aj sochárovi trvá mesiace, kým z kusa kameňa vypracuje majstrovské dielo.

Máš svoj vzor?
Medzi mojich obľúbených kulturistov by som zaradil veľa mien, no skutočným vzorom mi je anglický „The Shadow“ Dorian Yates a zo súčasných mladý talent Petar Klančír.

Aká je tvoja motivácia, ktorá ťa ženie dopredu?
Sú to sny, ktoré snívam a postupne sa mi plnia, po maličkých krôčikoch sa stávajú skutočnosťou. Mojim cieľom ako každého profesionálneho športovca, je byť najlepší. Najbližší cieľ je zisk Profesionálnej karty do Profesionálnej divízie IFBB. Zabojujem o ňu budúci rok 2015.

Aké sú tvoje doterajšie úspechy?
Mám ich desiatky. Všetky moje doterajšie úspechy nájdete zoradené od roku 2007 až po súčasnosť na mojom oficiálnom webe – www.igorilles.com.

Čo na tvojom tele je dominantou?
Medzi moje dominantné partie patria určite nohy, pochváliť sa môžem aj chrbtom. Avšak, celkove si myslím, že som sa stal komplexným, keďže po minulé juniorské roky boli mojou slabinou prsia, ktoré som výrazne zlepšil.

Čo je naopak tvojou slabinou?
Za slabinu považujem všetko, pretože s ničím nie som natoľko spokojný, že by som si povedal, že táto partia je super a táto je slabšia… vždy je na čom pracovať. A ešte ma čaká kopec práce.

Na akú súťaž si sa naposledy pripravoval?
Pripravoval som sa na súťaž do Srbska. Plánovali sme to bohužiaľ oveľa skorej, čo zodpovedalo aj času v diéte. To sa koniec-koncov podpísalo aj na mojej finálnej forme. Príprava bola dlhá, avšak naposledy som súťažil v Srbsku, čo bol môj prvý oficiálny štart v IFBB, kde som si vlastne môj malý cieľ splnil.

Ako prebiehala príprava na ňu?
Príprava na súťažnú sezónu bola neočakávane dlhá. Vyskytol sa problém ohľadom materskej IFBB a ja som musel riešiť ako sa do IFBB dostať (International Federation of Bodybuilding & Fitnes). Nakoniec sa mi to podarilo cez krajinu známu svojimi tulipánmi a obrovskými plantážami. To všetko za chodu v diéte, no to bol dôsledok toho, že miesto plánovaných 4 mesiacov v diéte sa stalo 10. Všetko si financujem sám, nemám sponzorov na oblečenie, stravu ani na doplnky výživy. O to to bolo ťažšie a finiš bol zdrvujúci, pretože som to ťahal už len tak tak. Ľudia nemajú poňatia, čo to obnáša, hlavne si myslia, že máme zo súťaží tisícky eur. Sklamem vás.. ako profesionálny športovec v amatérskej divízií IFBB nemám z toho nič. Investujem kopu peňazí do prípravy a pokiaľ si na to nezarobím, nemám. Na Slovensku sú športovci, ktorým pomáha štát, firmy, alebo spoločnosti, ktoré predávajú oblečenie a doplnky. Ja som to šťastie zatiaľ nemal, no neľutujem tie peniaze, ani nikdy nebudem.

Aká je tvoja momentálna súťažná váha?
Moja aktuálna súťažná váha mala byť 112 kg pri výške 174cm, kvôli 10-mesačnej diéte mi to padlo na 105 kg. Avšak stratené kg rýchlo nadobúdam nazad.

Máš nejaký zážitok z ciest, na ktorý len tak nezabudneš?
Stalo sa mi to tento rok, kde som mal stráviť cca 7 dní v Holandsku. Ubytovali ma do bytu dvoch mladých ľudí. Nič by nebol problém, len priateľka spolubývajúceho celé dni fajčila. Od rána do večera jednu za druhou. Doslova som sa tam cítil ako v najhoršej krčme, aká existuje. Smrdel som, nevetralo sa a doslova ma tam dusilo. Nevydržal som tam ani 2 dni. Na konci 2. dňa som sa rozhodol, že to budem riešiť radikálne. Lietadlo nelietalo denne, no ja som chcel ísť domov. Rozhodol som sa ísť vlakom. Bolo to to najhoršie, čo som mohol urobiť. Cesta ma stála neuveriteľných 500 eur. Na porovnanie, letenka tam aj spať vyšla iba 150 eur. Cesta lietadlom trvala necelé 2 hodiny. Vlakom som cestoval 24 hodín v kuse. Nerátam prestupy. Najhoršie to bolo v Mníchove, kde som dokonca zmeškal posledný vlak, a musel som hľadať alternatívu… cesta sa predĺžila o 45 min. Plus účet za internet v telefóne 150 eur.

Foto: Igor Illés