Majster sveta Matej Tóth v ROZHOVORE: Do smrti budem "Nitrančan"!

Spomínaš si na svoje športové začiatky? Venoval si sa aj iným športom alebo bola chôdza hneď prvou voľbou?

Šport vždy patril ku mne. Od detstva ma naši viedli k športu všeobecne. Okrem tradičných „uličných“ športov som chodil na futbal, dokonca pár tréningov karate, ale potom som už začal poškuľovať po atletike.

Odmalička si chcel byť atlétom?

To prišlo až v takom 3. ročníku ZŠ. Na našej škole, Nábrežie mládeže, boli triedy zamerané na hokej a práve atletiku. Aj keď som túžil byť aj hokejovým brankárom, vždy ma to viac ťahalo k vytrvalosti. Aj naši ma viac smerovali k atletike a keď sa robili talentové výberové skúšky, tak som sa dostal do atletickej triedy.

Povolaním si však profesionálny vojak. Akú máš hodnosť a čo je tvojou náplňou práce?

Som rotmajster a funkciu mám inštruktor športu. Takže som profesionálny športovec, resp. moja jediná práca je pripraviť sa čo najlepšie na súťaže. Aj keď, samozrejme, mám za sebou aj základný vojenský výcvik.

Vieme, že si vyštudovaný žurnalista, no viac sa píše o tebe ako ty píšeš o iných. Myslíš, že sa to niekedy zmení a budeš sa venovať tomuto povolaniu?

Veľmi rád by som sa k tomu dopracoval. Nepovažujem sa za žurnalistu, aj keď aspoň pomaly sa snažím zbierať skúsenosti, ktoré by sa mi mohli v budúcnosti zísť. Ale žurnalistiku považujem za alternatívu číslo jeden, ktorej by som sa chcel po skončení kariéry venovať.

Počas svojej doterajšej kariéry atléta si získal množstvo zaujímavých ocenení. Predpokladám, že si najviac ceníš najnovšiu zlatú medailu z Majstrovstiev sveta v Pekingu. Čakal si, že sa to môže podariť?

Určite titul majstra sveta je môj najväčší úspech. Ešte pred pár rokmi by mi to prišlo ako utópia, po SP v roku 2010, ktorý som vyhral, to začalo mať veľmi reálne kontúry a po marcovej Dudinskej 50-ke som vedel, že mám na to, aby som to dosiahol.

Ako vyzerali tvoje prípravy na MS 2015?

Veľmi podobne ako v minulosti. Už pred ME v Zurichu 2014 sme prišli na systém, ktorý mi plne vyhovuje, takže sme už nevymýšľali nič navyše. Len sme dotiahli malé detailíky – stravovanie, technika.

Zaujímavosťou je, že si vyhral aj napriek malému zdržaniu, keď si si musel odskočiť na toaletu. Je to pravda?

Áno, na 31. kilometri som bol na toalete. Stratil som tam asi 25 sekúnd. Ale tým, že som sa vyprázdnil, tak som sa dostal do úplne skvelých pocitov.

Titul majstra sveta ťa nepochybne veľmi potešil. Prinieslo to so sebou však aj účasť na mnohých podujatiach. Máš teraz čas aj na rodinu?

To je asi najväčšie negatívum popularity. Hlavne tesne po MS bol veľký záujem novinárov, štátnikov, mnohých firiem o stretnutie a keďže som chcel spopularizovať nielen seba, ale aj chôdzu, atletiku a šport všeobecne v celej spoločnosti, tak som toho absolvoval naozaj neskutočne veľa a práve rodina si to najviac odniesla. Ale našťastie už mám trochu viac času aj na nich a môžem sa im venovať.

Nedávno si sa zúčastnil aj dvoch zaujímavých podujatí v Nitre. Ako hodnotíš Chodeckú Nitru a Beh zoborskou lesostepou?

Som veľmi šťastný, že Nitra ožíva, že žije športom. Chodecká Nitra je moja srdcová záležitosť a som rád, že si našla pevné miesto v chodeckom kalendári a pretekári sa na ňu vyslovene tešia. Je to exhibícia, príjemná rozlúčka so sezónou. Tento rok sa nám podarilo spojiť s organizátormi prvého nitrianskeho Night Runu a úroveň podujatia to riadne zdvihlo. Beh zoborskou lesostepou bol pre mňa príjemným spestrením začiatku zimnej prípravy. Behať v tak krásnom prostredí, na tratiach, kde som zvykol takmer každý týždeň behávať, bolo pre mňa veľmi príjemné, emotívne a trošku aj nostalgické.

Pripravuješ sa už na budúcoročnú Olympiádu v Riu?

Už deň po OH v Londýne začala príprava na Rio… ale samozrejme až teraz začína tá práva príprava. Dá sa povedať, že už teraz nabiehame na plán, ktorý máme vypracovaný na deň presne až do olympijského štartu.

Budú sa prípravy na Olympijské hry niečím líšiť od tvojich bežných tréningov?

Ako som už spomínal, už nie je veľmi čo meniť. Systém, metodika, všetko funguje. Budeme dolaďovať len detaily a určite sa budem snažiť opäť o nejaký ten krôčik zlepšiť.

Býva aj profesionálny športovec, akým si ty, na štarte nervózny? Ak áno, čo ti pomáha túto nervozitu odbúrať?

Už dlhé roky som nezažil nervozitu pred štartom ako za mladých čias. Pretekár si zvykne a pochopí, že znervózňovať sa nemá význam. Keď robíte niečo denno-denne 19 rokov, tak nemáte byť prečo v strese. Keď som dobre pripravený, tak sa na preteky vždy teším. Veď nachodíme tisíce kilometrov v príprave, kvôli úspechu a dobrému výkonu na pretekoch, a keď príde čas na preteky, tak sa neviem dočkať štartu.

Aj keď žiješ v Banskej Bystrici, si rodený Nitran. Stále ti je rodné mesto srdcu bližšie?

Do smrti budem „Nitrančan“. Bystrica je do istej miery veľmi podobná ako Nitra (aj preto sa tam cítim dobre) a žijem tam už 12 rokov, naše deti tam vyrastajú od narodenia, takže už som aj Bystričan, ale do Nitry sa vždy rád vraciam, mám tu takmer celú rodinu, kamarátov a veľa krásnych spomienok.

Ktoré miesta máš v Nitre najradšej?

Nitra je nádherná. Precestoval som toho veľa, ale len málokde vidí človek také pekné mestá. Nitra má úžasnú históriu, výbornú polohu, moderné obchody, kultúru, školstvo, rozvinutý šport. Takže v prvom rade sa mi páči ako celok. Aj keď nepatrí medzi veľké mestá, tak uspokojí všetky potreby obyvateľov. Ak však mám niečo vypichnúť, tak je to Nitriansky hrad a park na Sihoti.

Čo by si chcel odkázať mladým nádejným atlétom z nášho mesta?

Vážte si podmienky, aké máte na šport v Nitre. Vyrastáte v meste a trénujete na miestach, kde začínal a dlho trénoval majster sveta. Ani ja som vtedy ani len nesníval o takých métach. Ale pracovitosťou, zodpovednosťou, odhodlaním som sa postupnými krôčikmi prepracoval do svetovej špičky. Preto sa nevzdávajte, choďte za svojím cieľom a užívajte si, že športujete. Nech vás atletika baví!